
„Keď som premýšľal o tom, ktorá z knižiek z detstva vo mne zanechala hlboký dojem, ktorý si pamätám dodnes, tak ich bolo viac, ale rozhodol som sa pre túto verneovku, Deti kapitána Granta, a to aj z toho dôvodu, že ju mám tu pri ruke a ešte vlastne existuje a dokonca v tom istom vydaní, v ktorom som ju čítal ako dieťa. Prečo táto kniha? Je to asi jedna z prvých takých, na zábere to asi nie je vidieť, hrubých kníh, táto knižka má celkom slušne cez 500 strán a pre mladého chlapca, mohol som mať asi desať rokov, keď som to čítal, to bola dosť veľká výzva, ktorej som sa ale zhostil, takže potom som prečítal desať ďalších verneoviek po tejto prvej úvodnej. K môjmu pôvodne prekvapeniu, dnes už tomu rozumiem, deti dnes nečítajú verneovky. V Čechách vychádzajú a na Slovensku nie, alebo neviem o tom. V Čechách ale vychádzajú v novom vydaní, ale keď som sa do tohto začítal spätne iba na krátky okamih, tak za prvé ten jazyk je archaický, už tomu príliš nerozumejú, a za ďalšie Verneho vízie, to, čo vtedy mne sa zdalo pred štyridsiatimi rokmi fantastické a úžasné, už je dávno dávno prekonané. Dnes by sme tento román nazvali asi cestopisom, v tej dobe bolo fascinujúce, nelietalo sa cez Atlantik za štyri hodiny, ale on obišiel s čitateľom a so mnou celý svet pri hľadaní kapitána Granta. Človek sa dostal napríklad do Patagónie, čo pôvodne znelo ako rozprávková krajina, ona skutočne existuje, román ju krásne opísal a opísal tie krajiny, cez ktoré prechádzali, veľmi verne, to za prvé a za druhé, bolo to vložené do kontextu toho románu, ten román bol nesmierne napínavý, pre mňa ako chlapca to bolo tak dobrodružné niečo.“
Juraj Lang, knihkupec (Artforum Nové Zámky). Žije v Nových Zámcích.
Zanechat odpověď